Hianik &

Winková

Vyše 50-ročný odkaz
Emanuela Hrušku a jeho Slovenskej Urbanistickej Školy pre Ideálne Mesto 21. storočia.

         "E. Hruška, na rozdiel od iných autorov ideálnych miest2, formuje schému, ktorá predpokladá dynamiku mesta a pokrok."

Emanuel

Hruška

Emanuel Hruška vníma ideálne mesto ako mesto budúcnosti1. Ide o víziu, ktorú načrtol na základe osobitého analyzovania krajiny, sídla a ich vzájomných vzťahov. Ideálne mesto nepovažuje za utopistické, ale práve naopak realistické.

Ideálne mesto na Žitnom ostrove sa dá chápať z viacerých pohľadov. Ide o filozofické dielo v architektúre, na Slovensku neprekonané sformulované metodické postupy výuky tvorby urbanizmu a v neposlednom rade o nadčasový odkaz pre prax.

 Na začiatku 60. rokov začal Hruška definovať urbanisticko-architektonický scenár ideálneho mesta, ktorý niekoľko rokov po sebe rozpracovávali študenti v špeciálnom urbanistickom ateliéri SVŠT pod vedením Hruška, Kodoň a Trnkus3 ako reakciu na renesančné ideálne mesto, záhradné mesto a iné. Zadanie ateliéru malo presne definovanú kostru a postupy formovania jednotlivých článkov, ktoré smerovali k naplneniu Hruškových cieľov.

Hmotovo-priestorová konfigurácia sa formovala postupne a v zásade mala dve základné podoby. V prvej fáze sa zakladala na racionálnom pravouhlom systéme, ktorá bola v roku 1962 prezentovaná študentským projektom pod vedením Hruška, Kodoň.

V roku 1961 nastal zlom vo vnímaní pravouhlého systému, zaslúžil sa o to víťazný tím C. Candilis, S. Woods a A. Josic svojím návrhom obytného súboru pre 100 000 obyvateľov Le mirail v Toulus, kde popreli pravý uhol. Na základe premyslenej teórie zlomili priamu líniu ulice do hexagonálnej geometrie pod 60 alebo 80 stupňovým uhlom, čím sformovali nový kompozičný systém. Hruška preto v druhej fáze inšpirovaný týmto impulzom a analyzovaním aplikoval hexagonálny systém podporujúci biologický rast, čo v prípade pravouhlého nie je možné, nie na ulicu, ale na celkový systém mesta. Týmto spôsobom eliminoval chyby neprimeraného merítka priestorov, ktoré boli vytýkané tímu Candilis, Woods a Josic6. Túto novú priestorovú konfiguráciu, ktorá reprezentovala biologický urbanizmus, konzultoval s F. Trnkusom, kotrý bol najdlhšie jeho asistentom. V roku 1965 pod vedením Hruška, Trnkus vytvoril kolektív študentov ideálne krajinné mesto na Žitnom ostrove pre 70.000 obyvateľov. Keďže sa zo spomínaných projektov zachovali len fotografie v publikáciách7, rozhodli sme sa ideálne mesto8 zrekonštruovať a zanalyzovať pomocou metódy ITUD9.

Scenár

Scenár Ideálneho krajinného mesta na Žitnom ostrove stojí na pevnej kostre zloženej zo štyroch bodov4:

1. Ideálne mesto je komponované ako súčasť krajiny

    (prvky krajiny vtiahnuté postupnou transformáciou až k bytu)

2. Terénna konfigurácia určuje charakter mesta

    (terén ako hlavný urbanistický determinant - pre ideálne mesto je zvolená rovina)

3. Voda je integrálnou a neoddeliteľnou zložkou5

4. Nové pochopenie sektorov ako:

    a. ťažiskové centrum a lokálne centrá

    b. občianska vybavenosť - polyfunkčnosť

    c. veda a vývoj - nová výrobná sila

    d. nová forma priemyslu - elektronizácia a modernizácia techniky

    e. rozvinuté poľnohospodárstvo ako súčasť mesta

    f. obytné zóny s integrovanou prácou a občianskou vybavenosťou

Na záver treba skonštatovať, že ideálne krajinné mesto na Žitnom ostrove je stále aktuálne aj po vyše ako 50 rokoch a dokonca vykazuje nadštandardné urbanistické ukazovatele. V našich geografických podmienkach ho môžeme považovať za istý symbol udržateľného a ekologického mesta 21. storočia. Spĺňa adekvátnu hustotu (cca 300ob/ha), pešiu dostupnosť, kde pracuje v proporciách dieťaťa, matky a rodiny, obsahuje kompozične artikulované priestory, pracuje s výškovými dominantami - optická previazanosť verejných priestorov a ich identifikácia, rešpektuje krajinu a využíva ju pre maximálne skvalitnenie obytného prostredia a najzaujímavejšie je, že zadefinovanému novému sektorovaniu územia sa blíži súčasná situácia10.

Poznámky

1. Z   množstva škíc, schém, diagramov a teoretických úvah je zrejmé, že videnie E. Hrušku posúva schému ideálneho mesta oveľa ďalej. Vníma ju ako vizionársky počin pre spoločnosť, ktorá sa len začína formovať - predvída nové potreby spoločnosti. Uložené v Archíve výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie v   Bratislave, fondy Emanuel Hruška, 25 škatúľ

2. Schéma ideálneho mesta sa vždy spája s dokonale platným riešením, ktoré zobrazuje konečný stav. Ide o statickú schému, ktorá vyjadruje sumár vrcholných teórií poskytujúcich odpovede na problémy danej doby. Neuvažuje o nových potrebách spoločnosti, ale ponúka utopistické riešenie pre spoločnosť, ktorej problémy sú známe. pozri napríklad - Hrůza, Jiří: Slovník soudobého urbanismu. Odeon Praha 1977. str. 166, definícia ideálnehomesta.

3. 1962 - vedenie urbanistického ateliéru SVŠT Hruška, Kodoň a kolektív študentov: pravidelný raster - začiatok hľadania  priestorového usporiadania  1964 - vedenie urbanistického   ateliéru SVŠT Hruška, Trnkus a kolektív študentov: organický raster,inšpirovaný  Candilis, Woods a Josic

4. z autoriz. výpovedí žiaka E. Hrušku – prof. Ing. arch. Filipa Trnkusa, PhD.

5. prvé tri body definovali umiestnenie na Žitnom ostrove, ako aj fakt, že Hruška vnímal krajinu veľmi citlivo.

6. Hrůza, Jiŕí: Slovník soudobého urbanismu. Odeon Praha 1977. str. 71

7. HRUŠKA, Emanuel. Problémy súčasného urbanizmu (úvahy nad novými úlohami urbanizmu a územného plánovania: súbor statí o plánování regiónov, sídel, mestskej dopravy, rekreácie a o urbanistickej kompozícii). Bratislava: SAV, 1966, s. 396-7; HRUŠKA, Emanuel. Stavba miest, jej história, prítomnosť a    budúcnosť. Bratislava: SAV, 1970, pozri state: Hľadanie urbanistickej syntézy, Realita.

8. Ideálne krajinné mesto na Žitnom ostrove: E. HRUŠKA , F. TRNKUS a kol. študentov (1964)

9. Interactive Tool for Urban Design, pozri viac: www.itud.sk

10. budovanie vedecko-výskumných parkov a inovatívnych centier; informatizácia a elektronizácia; bio farmy a vertikálne mestské záhrady; veľmi podporovaný home office

Alexy

Kavan

Kodoň

Trnkus

Od postupného formovania Ideálneho krajinného mesta až po priamu aplikáciu princípov.

Hianik &

Winková

Rekonštrukcia
Ideálneho Krajinného mesta
na Žitnom ostrove
pomocou nástroja "ITUD"

"ITUD - Interactive Tool for Urban Design je nástroj, ktorý podporuje objektívnu a interak'tivnu diskusiu nad dynamickým rastom a plánovaním miest."

Vedecké

kolokvium

SAV

Neplánované a plánované mestá

"Predstavenie témy Ideálneho krajinného mesta na Žitnom ostrove odbornej a vedeckej obci."

Ústav stavebníctva a architektúry SAV Bratislava, Dúbravská cesta 9

(areál SAV na Patrónke)

Bratislava je mestom, ktoré architekti významnou mierou formovali predovšetkým v priebehu dvadsiateho storočia. Výskum moderného urbanistického tvarovania Bratislavy postupne ukazuje, že mesto je oveľa viac výslednicou parciálnych, útržkovitých, ba často vlastne neúspešných počinov, než odrazom vedomého zámeru, aký sa usilujú predviesť ucelené urbanistické plány. Je to špecifikum Bratislavy, alebo je možné podobné javy pozorovať aj na príkladoch iných miest Strednej Európy?

Fórum

III. Fórum Dunajského fondu "Ostrovy impulzov na Dunaji"

Čo je Dunajský fond.

Dunajský fond je otvorenou neziskovou platformou pre rozvoj verejnoprospešných aktivít a verejne prístupných priestranstiev v okolí slovenského toku Dunaja, vrátane Malého Dunaja. Konkrétne, Dunajský fond identifikuje, združuje resp. koordinuje finančné, ľudské a akékoľvek iné dostupné zdroje umožňujúce dosahovanie cieľov Charty Dunajského fondu, a tieto zdroje prepája s nositeľmi zaujímavých nápadov a know-how a s realizátormi konkrétnych aktivít v území rieky.

Dunajský fond je nadačným programom Stredoeurópskej nadácie sídliacej v Bratislave. Príprava tohto nadačného programu bola spustená v roku 2014 pri príležitosti 20. výročia založenia nadácie. Fond nemá samostatnú právnu subjektivitu – všetky činnosti Dunajského fondu sa uskutočňujú v rámci nadácie, ktorá podlieha pravidelnému nezávislému auditu a zverejňovaniu svojich výročných správ a účtovných závierok.

 Dunajský fond je spontánnou aktivitou, ktorá nebola podnietená verejnými politikami samospráv, štátu ani Európskej únie. To však nevylučuje vzájomné zmysluplné prepojenie s verejnými aktérmi a ich politikami. Komunikácia a prepájanie neziskového, podnikateľského a verejného sektora a ich rôznorodých zdrojov a vedomostí s cieľom dosahovania spoločných verejnoprospešných cieľov je jednou zo základných myšlienok Dunajského fondu.

  IN ARCHITEKTI - PRVÝ INTEGROVANÝ ATELIÉR

SMART & EASY

Hianik & Winková

Vyše 50-ročný odkaz
Emanuela Hrušku a jeho Slovenskej Urbanistickej Školy pre Ideálne Mesto 21. storočia.

IN ARCHITEKTI - INTEGROVANÝ ATELIÉR S LABORATÓRIOM - © 2017

"E. Hruška, na rozdiel od iných autorov ideálnych miest2, formuje schému, ktorá predpokladá dynamiku mesta a pokrok."

Emanuel Hruška

vníma ideálne mesto ako mesto budúcnosti1. Ideálne mesto nepovažuje za utopistické, ale práve naopak realistické.

Scenár

1. Ideálne mesto je komponované ako súčasť krajiny

2. Terénna konfigurácia určuje charakter mesta

3. Voda je integrálnou a neoddeliteľnou zložkou5

4. Nové pochopenie sektorov

Na záver treba skonštatovať, že ideálne krajinné mesto na Žitnom ostrove je stále aktuálne aj po vyše ako 50 rokoch a dokonca vykazuje nadštandardné urbanistické ukazovatele. V našich geografických podmienkach ho môžeme považovať za istý symbol udržateľného a ekologického mesta 21. storočia.

Hruška

Alexy, Kavan, Kodoň

a Trnkus

Od postupného formovania Ideálneho krajinného mesta až po priamu aplikáciu princípov.

Hianik & Winková

Ideálneho Krajinného mesta
na Žitnom ostrove
pomocou nástroja "ITUD"

"ITUD - Interactive Tool for Urban Design je nástroj, ktorý podporuje objektívnu a interak'tivnu diskusiu nad dynamickým rastom a plánovaním miest."

Vedecké kolokvium SAV

Neplánované a plánované mestá

"Predstavenie témy Ideálneho krajinného mesta na Žitnom ostrove odbornej a vedeckej obci."

III. Fórum

Dunajského fondu "Ostrovy impulzov na Dunaji"